Naše súkromné peklá

Časy, keď sa dalo žiť, pracovať a byť s každým kamarát, sa skončili. Doba je napätá a žiada si okamžité, jednoznačné stanoviská. Bez ohľadu na vedomosti, spôsobilosť a následky. Všade nám vládne nálada ULTRAS.

Nie je to nič nové. Extrém sa o slovo hlási vždy, keď sa lámu dejiny. „Kto nejde s nami, ide proti nám,“ povedal ateista Klement Gottwald. A v Evanjeliu podľa Matúša a Lukáša aj Ježiš. Ten to však ako správny politik na inom mieste zmiernil svojím známejším „Miluj svojho nepriateľa“. Naopak, štátny tajomník úradu ríšskeho protektora Čiech a Moravy Karl Hermann Frank to nacisticky pritvrdil: „Kto nie je s nami, je proti nám. Kto je proti nám, bude rozdrvený.“

Paradoxom je, že arcinepriateľom ULTRAS nie je opozičný ULTRAS. Ten je, naopak, potrebný, pretože dáva ULTRAS zmysel, identitu a dôvod na spájanie. Úhlavným nepriateľom ULTRAS je obranca STREDU. Sokrates, o všetkom pochybujúci, vyvažujúci a furt sa nepríjemne pýtajúci. ULTRAS síce Socrates efektívne zneisťuje, no následky si nesie sám. Ak majú filmy z tohtoročného Be2Can a možno kompletne celá nálada v súčasnej spoločnosti tragického mentora, je ním extrémnou demokraciou popravený Sokrates.

Pozrite si turecký film Spasenie. Nejde v ňom o napätie medzi Kurdami a Turkami – je to skutočný príbeh o konflikte medzi dvoma kurdskými dedinami. Dosaďme si doň české a slovenské pomery a potom sa pomodlime, aby to u nás takto nedopadlo.

Zlatý vek je zlaté peklo. Predstavuje unikátnu kombináciu archívnych záberov z Francúzska od roku 1900 do polovice 20. storočia s hraným príbehom o žene z chudobných pomerov. Jej vrcholom je šikovnosť pri zveľaďovaní dedičstva v podobe bohatého panstva, pádom zasa druhé manželstvo s vichistickým starostom. Po vojne zažíva obvinenie z kolaborácie a ostrihanie hlavy dohola.

Žiadni dobrí muži je jemná lovestory v drsnom prostredí Afganistanu tesne pred návratom Talibanu.

Spomienka na Princeznú Mumbi je africká AI sci-fi a úžasne milý, vzťahový ľúbostný príbeh. V „reáliách“ roku 2073 sa nakrúca dokument o vojne z našich čias a režisér sa pritom zamiluje do moderátorky.

Červené skaly od režiséra Bruna Dumonta sú o päťročných deťoch, ktoré skáču zo skál okolo Cannes do mora. Síce hovoria ako deti, no ich motivácie, vzťahy, lásky aj latentná agresivita sú už úplne naše.

Archívny návrat na tohtoročnom Be2Can reprezentuje ikonická Pina. Tento rok je to už 15 rokov od jej elektrizujúcej premiéry na Berlinale.

No a nakoniec, či skôr na začiatok – headlineri: Minotaur a Jej súkromné peklo. Spája ich bizarný fakt. Obaja režiséri, Zvjagincev aj Refn, boli v kóme. Zvjagincev pre covid a Refn pre komplikácie pri operácii srdca. Zvjagincev sa po kóme tvorivo „prebudil“ do Minotaura o živote a pocitoch Rusov po Putinovej agresii proti Ukrajine. Refn sa akoby ani neprebudil a svojím filmom nám kómu priamo ukazuje.

Minotaur bude po rokoch prvý rusky hovoriaci film v česko-slovenskej distribúcii. Je to sonda do duše Rusov, ktorí „nesúhlasia“, ale musia prežiť. Aby mal film aj druhý ťah, je zároveň žiarlivostnou kriminálkou. Minotaur vyhral Veľkú cenu poroty v Cannes.

Jej súkromné peklo nemá naratív, len plazivé napätie a dizajnovo krásne, temné obrazy. Pripomína skôr halucinačnú noirovú operu než tradičný film. Asi takú, akú dnes zažívame my sami. Oba filmy budú spoločnosť rozdeľovať a stanú sa potravou pre politických alebo artových ULTRAS.

Ľudské telo, býčia hlava, láska, vzťahy, Pina a naše súkromné peklá.

Vitajte na Be2Can 13.

Ivan Hronec