Filmové festivaly by mali byť o filmoch. Ale nie sú. Vypätá doba aktivizuje pozičný inštinkt a za festivalmi hľadáme aj politické gesto. Keď tri najvýznamnejšie v Berlíne, Benátkach a Cannes predstavia svoje hlavné súťaže, musí v nich predsa byť kódovaná správa. A „nachádza“ sa aj vtedy, ak v nich nie je. Kritici, dramaturgovia, novinári, politici, distributéri menia autonómne, seba reprezentujúce filmy akoby biblickým zázrakom na jedno politické víno. Vášnivo sa diskutuje, či sú hlavnou témou súťaže znevýhodnené skupiny, postkoloniálne traumy, kapitalizmus, postavenie žien alebo vojny. Keď filmy do témy zapadajú, hodnotí sa podľa toho festival aj jeho riaditeľ. A opačne, keď je v mediálnom priestore nejaká téma aktuálna a film o nej na festivale nie je, hovorí sa o zlyhaní. Je to pre ideu festivalov v Cannes, Berlíne, Benátkach a následne pre Be2Can správne? Dúfam, že neprestanete čítať, keď poviem, že nie.

Hlavná súťaž v Cannes sa nemôže stavať podľa tematickej objednávky. Filmy do nej sa nemôžu vyberať ako komentár k hrôzam vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy. Ak sa taká téma v súťaži objaví, musí byť z umeleckej stránky výnimočne spracovaná. Súťaže troch najvýznamnejších festivalov majú predstaviť paletu výrazných filmových prístupov zo všetkých kontinentov a kultúrnych okruhov a politiku prenechať jednotlivým filmom. V hlavných súťažiach v Cannes, Berlíne a Benátkach a následne ani na Be2Can preto nenájdeme umelý jednotiaci koncept. Ide o výber hodnotných, ale tematicky i formálne rôznorodých produkcií. Prehliadka Be2Can, to sú výrazné filmy z oficiálneho výberu troch spomínaných najvýznamnejších festivalov. Pri ich výbere hrá rolu ich kvalita a potom taká „maličkosť“, či na ten-ktorý film máme. Lebo je stále dosť filmov, ktoré sa nám veľmi páčia a páčili by sa aj vám, len ich nedokážeme zaplatiť. To je naša odpoveď na každoročnú novinársku otázku, podľa akého kľúča vyberáme filmy na Be2Can. 

Treba však rozlišovať. Filmy na Be2Can nevyberáme podľa aktuálnej politickej témy, no samotný film musí mať kapacitu naštartovať politický kontext. Nechceme politické kritérium výberu, ale určite chceme istú angažovanosť každého filmu. Ak je film dobrý, je aj angažovaný, lebo jeho téma a spracovanie vás pritiahne ako magnet, priam vás – ako uhrančivý impresário – angažuje. Ak sa film stane aj aktivistickým, tak dosiahne najvyšší ideál. Najprv vás pritiahne a angažuje, potom osvieti a zmení a pošle do sveta konať, čiže vás aktivizuje. Časť politikov aj verejnosti vyčíta filmu a umeniu, že sú aktivistické, otvorene politické, presadzujúce jeden názor, jednu progresívnu alebo konzervatívnu agendu, a preto by sa nemali platiť z verejných zdrojov. S ich argumentmi nesúhlasíme. Ak umenie nie je aktivistické, tak nie je vôbec umením. Umenie nemôže pôsobiť naraz na všetky svetové strany. Aktuálne je spor najvypuklejší na Slovensku, ale cítim, že je len otázkou času, kedy bude taký aj v Česku, tak ako je už dnes na Berlinale i v Cannes. 

Misiou Be2Can je ukázať trendy, filmársku kvalitu, žánre, impulzy, rozpočty a tvorcov rôznych generácií, krajín a kultúrnych okruhov. Tento rok sa nám to podarilo výnimočne: od mega rozpočtu Megalopolisu ikony svetovej kinematografie Francisa Forda Coppolu až po ilegálny film Semienko posvätného figovníka iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa, dnes už disidenta, natočený s mikrorozpočtom. Megalopolis nás aktivizuje rozkladom impéria, Semienko posvätného figovníka, ktoré získalo v Cannes  špeciálnu cenu poroty, ale podľa viacerých bolo zrelé na Zlatú palmu, rozkladom rodiny v rozkladajúcej sa krajine. Uvidíme zenovú Mačaciu odyseu, remeselnú animačnú suverenitu východoeurópskej kinematografie, uvidíme Caligulu vyloveného z archívu, ale v novej strihovej úprave, škandinávskeho Armanda s debutujúcim režisérom zo slávnej rodiny a s výraznou Renate Reinsve v hlavnej úlohe. Uvidíme Nájdenú v preklade, interkultúrnu štúdiu s Isabelle Huppert, Chlpatú rodinku, čo môže byť aj zábava, aj antropologická štúdia, inovatívny dokument Dahomey, víťaza Berlinale, uvidíme prekvapivo dobrý európsky zombie horor Vincent musí zomrieť, uvidíme love story z New Yorku V kuchyni a Ženu z... ako výkrik z Poľska, uvidíme alpský film noir Teória všetkého.

Tento rok vyhrala v Cannes Anora, popoluškovský príbeh o profesionálke v sexuálnych službách, ktorá sa chytí šance a vydá sa za syna oligarchu. Zlatá palma pre Anoru je úklonom väčšinovému publiku a verejným zdrojom. Ak by vyhralo Semienko posvätného figovníka, mal by možno canneský festival problém s populistami. A milióny eur na elitný, „progresívno-liberálny“ festival by nemuseli prísť. Ocenenie pre Anoru nie je aktivistické, ale únikové, diplomatické gesto. Ja mu rozumiem.

Vitajte na Be2Can 11.

Ivan Hronec