„Voda nemá iba pamäť. Voda má i hlas.” Perleťový gombík je druhou dokumentárnou esejou, v ktorej Patricio Guzmán rozjíma o histórii svojej krajiny prostredníctvom fenoménu, ktorý výrazne určuje jej ráz. V Nostalgia de la luz (2010) to bolo svetlo z hviezd, ktoré filmárov sprevádzalo na ceste za traumatickým dedičstvom pinochetovského režimu, v Perleťovom gombíku si zvolil vodu. Zlomky spomienok, strhujúca scenéria a vizionárske pohľady do hlbín kozmu sa vo filme skladajú do podmanivého celku, podfarbeného autorovým emotívnym komentárom.